Jan Patočka- Komenilogické studie I

Kapitola: O nový pohled na Komenského

(1941)

OBSAH KAPITOLY

Patočka víta príležitosť zachytiť Komenského život novým spôsobom, ktorý je originálny. Zároveň podáva svoj názor, prečo je potreba „nového“ Komenského.

Prečo nestačí pôvodné pojatie?

Podľa Patočku je potrebné sa na Komenského pozrieť duchovedne, pozrieť sa na jeho miesto v duchovných dejinách. Je podľa neho potreba skutočného pohľadu na Komenského, ktorý zatiaľ nikto nepodal.

Kvačala sa na Komenského pozeral ako na kresťanského pedagóga, ktorý bol výsledkom okolitých vplyvov a jeho duševného vývoja.

Patočka chce ďalej rozpracovať okolnosti Komenského duševného vývoja. Podľa neho Komenského vnútorný život sa postupne rozrastal prostredníctvom neskorého renesančného poznania.

Komenského teda zasadzuje do obdobia neskorej renesancie, ktorá bola ukončením stredoveku a predchádzala modernému svetu.

Komenský bol aj pod určitým vplyvom baroka, čo sa vyznačovalo jeho snahou o vytvorenie jednotného systému výchovy.

Komenský žil vo svete určitého mysticizmu. Patočka ukazuje na motívy z Biblie, z ktorých čerpal Komenský a iní autori. Skúma tak pôvod Komenského myšlienok v iných dielach. Napríklad prirovnanie duši k ratolesti stromu, ktorého koreň je Boh, je z diela Jakoba Bohma.

Komenského myslenie je typické hľadaním analógií, podobností a korešpondencií. Nie je prítomné dokazovanie ako v matematike. Patočka vyzdvihuje jeho intuitívne nadanie.

Komenského poznanie však nie je metodické, v zmysle ako sa chápe dnes.

Patočka ďalej opisuje myšlienkový svet, v ktorom Komenský vyrastal a voči iným predstaviteľom tohto sveta vyčleňuje jeho individuálny charakter. Myšlienkovým základom tohto sveta bol kresťanský novoplatonizmus s jeho autormi a myšlienkovými smermi.

Patočka opisuje myšlienkový vývoj vtedajšej doby, rôznych autorov a myšlienkové smery. V učeniach išlo o oprostenie sa duše od pozemských vecí, snaha o zjednotenie viery a vedy. Tieto snahy zasiahli aj Komenského.

Vyznačuje sa skúmaním prírody, hľadaním prírodných síl, ktoré sú dané Bohom.

Toto poznávanie malo dva smery, jeden theosofický (cieľom je poznanie skrze Boha) a druhý pansofický (poznávanie zvonka smerom dovnútra).

Komenský sa chce poznaním dostať k Bohu, vyznačuje sa aj theosofiou, aj pansofiou. Žije skrz poznanie a vieru zároveň.

Patočka spomína Komenského dielo Fyzika a zdroj tohto výkladu. Z toho istého zdroja čerpal aj iný autor. Fyzika obsahuje Komenského výklad prírody, ktorá je didaktickým dielom.

Komenský interpretoval prírodu ako božie dielo. Svet je „božské laboratórium“, príroda je predchnutá Bohom.

Patočka podal len časť myšlienkových súvislostí Komenského diela, ostatné je podľa neho potrebné preskúmať. Zatiaľ nie je jasný pôvod viacerých jeho myšlienok.

Komenského ukázal ako človeka kázne, scholastika, jeho dielom je pôvodom renesančné. Vyznačuje sa kresťanskou múdrosťou a kresťanskou túžbou.

MÔJ POHĽAD

Patočkove texty na mňa vždy pôsobili zložito, mám s nimi skúsenosti aj z písania bakalárskej práce, kedy výsledok nedopadol najlepšie. Teraz som si povedal, že textu skúsim porozumieť, tak som ho čítal pozorne a pomaly. Postupne som za jeho zložitosťou uvidel Patočkov obrovský vedomostný rozsah. Pozrieť sa na Komenského ako filozofa vyžaduje široký záber súvislostí. Komenský bol pravdepodobne vo svojej dobe vzdelanec najvyššej úrovne, ktorý čerpal z mnohých prameňov. Skúmanie jeho myslenia, možno lepšie povedané zdrojov a základov jeho myslenia považujem za náročnú úlohu, ale určite to skvele pomáha pochopiť jeho dielo. Zároveň výskum pôvodu niekoho myšlienok je pre mňa nová oblasť skúmania. Patočku za to oceňujem, pretože si to podľa mňa vyžaduje neskutočné vedomosti a úsilie. Príde mi to zaujímavé, aj keď podrobne nepoznám náplň spomínaných myšlienkových smerov, zároveň mená vzdelancov boli pre mňa nové.

Kapitola: Dvojí filosofovaní mladého Komenského

(1953)

OBSAH KAPITOLY

Patočka rozdeľuje Komenského premýšľanie do 2 kategórií alebo etáp, každá má vlastnú literárnu formu.

1.Nábožensko-vychovávateľné pojednania: svedectvá osobnej cesty a skúsenosti.

2.Poznanie o celku sveta a využitie tohto poznania pre blaho ľudstva.

Patočka si kladie otázku, aký je vzťah medzi týmito dvoma kategóriami.

V prvej kategórií sú zaradené práce o nešťastnom živote Komenského a jeho hľadaní vo svete. Patočka ďalej skúma Komenského vzťah ku vtedajšej mystike, ďalším autorom a ich spisom.

U Komenského sa objavili myšlienky odovzdania sa vôli božej, ktoré uplatňujú vo svojich dielach aj iní autori. (Raj srdca, Hlbina bezpečnosti).

V tomto náročnom životnom období vnútorných zápasov a životných skúšok je Komenskému jedinou oporou Boh.

Komenského v krízovom období pred úpadkom zachránila jeho činorodosť, kladné pôsobenie a príklon k pozitívnym učeniam o harmónií a viere. Jeho náročné životné obdobie končí zárodkom pansofického a didaktického diela určeného pre vyliečenie ľudstva. Je víťazstvom nad pesimizmom a pasivitou.

Komenský sa po návrate zo štúdií stretol s  myšlienkami a pojmami, ktoré boli podané novým spôsobom ako na jeho štúdiách. Boli pre neho hlbšie a lákavejšie. Vo svojich nasledujúcich dielach uplatňoval tieto myšlienky (kusánske).

V ďalšom životnom období sa svet mení, je pre Komenského skúškou. Toto obdobie zachytáva v Labyrinte. Všetko vo svete je iné, ako sa mu zdá. Komenského cesta svetom je bezcielna cesta labyrintom. Jeho sprievodcami je Všezvěd a Všudybud, čo sú metaforické pomenovania pre „zmyslové lákadlo“ a „vonkajší impulz“, ktoré sa postavia na miesto „vnútra“. Je to niečo pre vnútro človeka cudzie.

Všezvěd prebieha od predmetu k predmetu, na všetko má odpoveď, nekladie si otázky, predstiera falošný optimizmus. Mámenie je klam a sebaklam. Tieto motívy prevzal Komenský od iných autorov a prepracoval ich. Uzdy predstavujú tekavosť, nesústredenosť a pripútanie k veciam.

Okuliare sú vynálezom Komenského, je to vnímanie na základe domnienok a zvyku. Po odhodení okuliarov mámenia človek vníma vnútorné volanie, ktoré ho obrodí a nasadí nové okuliare Pravdy. Nasadením nových okuliarov sa kompletne mení vnímanie sveta.

Patočka prechádza ďalej rozboru Hlbiny bezpečnosti. Porovnáva pohľady rôznych autorov na toto Komenského dielo. Zisťuje, odkiaľ Komenský čerpal námety vo svojich dielach, napríklad prirovnanie sveta ku kolesu. Podľa Patočku čerpal Komenský námety od Cusana. Ide o myšlienky hľadania Boha, centra bytia, cesta do vlastného vnútra, do srdca.

Komenský sa vo svojej Hlbine bezpečnosti inšpiroval od Cusanových obrazov. Patočka skúma skladbu celého diela, zdroje pre inšpiráciu a motívy, iných autorov. Tým, že skúma Komenského dielo, nadväzuje na jeho poznanie a rozširuje ho. Skúma ďalej literatúru, jej pôvod, pôvod kusánskych myšlienok. Hľadá odpoveď, odkiaľ Komenský čerpal myšlienky.

Komenského obdobie krízy (východ z Labyrintu) končí začiatkom práce na výchovnej činnosti (Didaktika). Jedná sa o teleológiu ľudského života. Pre Komenského bol svet škola múdrosti, kde je všetko našim učiteľom. Človek je najskôr učiteľ, učí sa od majstra až sa postupne sám stáva majstrom.

Komenský sa po skončení životnej krízy preorientuje z vlastných skúseností na niečo existujúce nezávisle na ňom, na objektívne.

Vzniká nová systematika vedenia, pansofia, univerzálne plány na pretvorenie života. Komenského pansofia bola kresťanská. Projekt nápravy ľudstva mal aj Bacon Verulamský. Jej prostriedkom nebola kresťanský pansofia ako u Komenského, ale empirická a praktická veda. Komenského dielo je cesta jednotlivca a celého ľudstva za zmyslom života.

MÔJ POHĽAD

Táto kapitola opisuje Komenského myslenie v súvislosti s jeho životom a vnútorným vývojom. Príde mi zaujímavé pozrieť sa na život človeka cez optiku poznania vtedajšej doby. Zdá sa mi, že v Komenského dobe človek riešil podobné problémy ako súčasný človek. Motívy sa opakujú. Po prečítaní Patočkovej štúdie mi dávajú niektoré obrazy v Labyrinte väčší zmysel. Čím viac si čítam o Komenskom, o jeho myslení, živote, tým viac rozumiem jeho myšlienkam. Je evidentné, že jeho dielo bolo ovplyvnené životnými podmienkami, spoločenskou situáciou, najbližším okolím, informačnými zdrojmi a nakoniec jeho životným smerovaním k dobru.

ZDROJE

PATOČKA, Jan a Věra SCHIFFEROVÁ. Komeniologické studie: soubor textů o J. A. Komenském. Praha: Oikoymenh, 1997. Oikúmené (OIKOYMENH). ISBN 80-86005-52-6.