Jan Habl- Učit (se) příběhem: Komenského Labyrint a didaktické možnosti narativní alegorie

Kapitola I: Úvod

-príbeh ako sprostredkovateľ pravdy

-dielo vidí ako didaktický príbeh

– drahokam českej literatúry- prehovára českému národu do duše

-filozoficko-výchovný prístup

-zaradené do oblasti etiky (mravnosť)

-forma: príbeh pre zobrazenie problému, jeho analýzy a argumentovanie riešenia

-dualizmus: svet a srdce

-v čom spočíva sila naratívnej formy

-príbehy a legendy ako učenia a súčasť kultúr

Kapitola II: Vyprávěčská perspektiva

-popisované udalosti akokeby sa práve dejú

-forma románu psychologického a filozofického – rozprávačovo zahľadenie do seba

-naivizovanie, akoby sa na svet díval poprvýkrát

-popisované javy a ich kritické preskúmavanie à tlmočenie Komenského kritického pohľadu na svet

+ vlastné predstavy o ceste k náprave

-životy „pravých“ kresťanov v diele a ich konfrontácia s kresťanmi v reálnom svete

-dielo ako terapeutická záležitosť

-príbeh podľa skúseností z autorovho života

-spoločensky rozšírené kultúrne príbehy- modely ľudského jednania

-naratívne obrazy reality, poskytujúce fundamentálne orientačné body, podnety a výzvy k formovaniu obrazu o sebe  à výchovná funkcia?

-príbeh radí, rozvíja, prepojuje jednotlivé udalosti

-príbeh sa podobá životu

-je rozvrhnutý v priestore a čase – na rozdiel od faktografického vedeckého rámca

-čitateľ sa v príbehu môže spoznať à formovanie identity jednotlivca (sebaporozumenie)

-rozprávanie dáva možnosť vystúpiť zo seba a pozrieť sa akoby na niekoho iného

-premeňujúca moc príbehu (prerozprávanie vlastného príbehu)

-príbeh sa odohráva na pozadí kultúrnej tradície (veľký metapríbeh, okolo ktorého je spoločnosť spojená)

-pomocou príbehu si ľudstvo uchováva potrebu k niečomu nadindividuálnemu, transcendentnému

-poriadateľská funkcia príbehu: spája do súvislostí jednotlivé a nesúrodé životné udalosti a situácie

à aby udalosti dostali zmysel, pravý význam (celok)

-tvorí príbeh realitu alebo ju odhaľuje? (môže byť oboje: odhaľovanie rádu, zmyslu, ale aj priestor pre predstavivosť a tvorbu)

-príbeh ako spôsob ovplyvňovania reality pomocou slov

-veľké príbehy ukazujú odlišný spôsob ponímania reality (na rozdiel od príbehov, ktoré o sebe rozprávame my sami)

-autor ukazuje, akým spôsobom príbeh núti spolupracovať, stotožňovať sa, cítiť, prežívať, myslieť

-príbeh ako celok z rôznych kompozičných častí korešponduje s človekom ako mnohoúrovňovou bytosťou

-kvalitný príbeh zasahuje človeka v jeho celistvosti a premieňa ho

Jan Amos Komenský- Labyrint světa a ráj srdce

Kapitola: Ke čtenári

Človek má v sebe prirodzenú túžbu hľadať to dobré, pohodlné, príjemné a libovať si v tom.

Myseľ každého človeka ide tam, kde je možné dosiahnuť najplnšieho potešenia.

Ľudia hľadajú vo svete, čím by myseľ uspokojili a upokojili.

To čo človek hľadá, vo svete nenájde.

Upokojenie mysli a byť tím, čím človek je.

Komenský ďakuje Bohu, že mu otvoril oči, a naučil sa hľadať pokoj mysle inde ako v márnostiach sveta.

Dielom si chcel sám pred oči predostrieť a iným ukázať, čo spoznal. Pútnikova cesta ako obraz jeho poznania, prospešné pre neho a ľudí blízkych.

Čitateľovi ukazuje, že v diele opisuje svoje vlastné príhody, ďalej príhody, ktoré videl u iných ľuďoch.

Komenský praje čitateľovi, aby mu Duch Svätý ukázal nie len márnosť sveta, ale aj radosť a slávu Bohu oddaných sŕdc.

Kapitola: Medzi učenými

V kapitole Komenský ukazuje svoj pohľad na vzdelávanie, vzdelávací systém. Obraz začína určitými skúškami predpokladov (napríklad olovený zadok), kedy niekedy dosť vtipne ukazuje, čím musí uchádzač o vzdelanie prejsť.

Ďalej prebieha jeho formovanie, odlišovanie od prostého ľudu.

Zaujímavý je obraz knižnice a rôzne spôsoby učenia sa (prijímania informácií). Podľa mňa nie len opisuje rôzne spôsoby vzdelávania, ale nastavuje aj zrkadlo čitateľovi. V opisovaných spôsoboch môže uvidieť svoj vlastný prístup ku vzdelávaniu, ktorý si možno doteraz neuvedomoval.

Je to fakt osviežujúce čítanie, akokeby som si pripomínal to, čo už v sebe viem, čo tuším, ale Komenského umenie je v tom, že dokáže to podvedomé vnímané ukázať priamo a jasne, akoby sa to odohrávalo priamo predomnou, niekomu inému.

MÔJ POHĽAD

Po prečítaní textov sa mi Komenský javí ako skutočný vzdelanec, zároveň aj umelec. Pre napísanie Labyrintu musel mať nie len široké znalosti v oblasti tvorby umeleckých textov, keď dokázal vytvoriť také nadčasové dielo, ale aj životné poznanie, ktoré sa vyznačovalo vhľadmi do podstaty vecí.

Prospešné mi boli texty od Jana Hábla, ktoré mi objasnili, čo obnáša vytvorenie skutočne kvalitného a prínosného príbehu, ktorý nemá len formu, ale aj kvalitný obsah.

Zaujal ma osobný prístup Komenského v rozprávaní deja. Mal som pocit, akoby ku mne hovoril priamo, s úmyslom niečo odovzdať, ale nie silene, skôr otcovsky.

Obsah textu je jednoznačne výchovný, má meniť čitateľovo myslenie, pohľad na seba a svet. Text ma donútil zamýšľať sa sám za seba, nie súhlasiť alebo nesúhlasiť s Komenským.

V kapitole Medzi učenými sa mi zdalo, že na vzdelávanie pozerá kriticky, ale zároveň to isté robí on so svojim dielom, snaží sa určitým spôsobom formovať čitateľa, smerovať jeho pohľad určitým smerom.

Do Komenského diela som vďaka tomuto predmetu prenikol po prvýkrát, doteraz som o ňom len počul, ale je mi jasné, že jeho čítanie a interpretácia si vyžaduje čas, premýšľanie, bližšie pochopenie Komenského. Mám pocit, že z toho čo som čítal a vyrozumel, kráčam zatiaľ len po povrchu.

Ešte ma napadlo, že používanie kresťanskej terminológie môže skresľovať význam toho, čo chce povedať, pretože podľa mňa kresťanské výrazy sú dnes zaťažené dogmami a tradíciami, a v dobe Komenského sa významy mohli líšiť od tých dnešných.

ZDROJE

HÁBL, Jan. Učit (se) příběhem: Komenského Labyrint a didaktické možnosti narativní alegorie. Brno: Host, 2013. Teoretická knihovna. ISBN 978-80-7294-901-4.

KOMENSKÝ, Jan Amos. Labyrint světa a ráj srdce. 8.vydání. Brno: Barvič a Novotný, 1923.